Bardejov,mesto bardejov,vsetko o meste Bardejov

Pamiatky:

Radničné námestie

Stred mesta Bardejov tvorí obdĺžnikové námestie s rozlohou 260X80 metrov. Námestie je z troch strán

obkolesené meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých

na námestie. Je ich 46. Na severnej strane námestia je dominanta mesta - Bazilika minor Sv. Egídia,

prepojená s renesančnou budovou bývalej mestskej humanitnej školy. V centrálnej časti námestia stojí

reprezentačná budova mestskej radnice. Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse.

Základný pôdorys mesta tvorili bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie

- všetky významné ulice stredovekého mesta ústili do námestia. Pôdorys ulíc zachytený na pláne mesta z roku

1768 sa dodnes nezmenil. Dlažbu námestia tvorili pôvodne mačacie hlavy. Môžete ich tu vidieť i dnes.

Námestie Bardejova bolo v stredoveku trhovým námestím - konali sa na ňom jarmoky. Mesto malo od roku

1320 právo konať výročný 8 dňový jarmok, neskôr kráľ Žigmund v roku 1403 predĺžil čas trvania jarmoku na

16 dní a v roku 1427 povolil konanie ďalšieho jarmoku. Na túto historickú tradíciu sa nadviazalo v roku 1971

- odvtedy sa koná novodobý Bardejovský jarmok.

Bazilika minor Sv. Egídia

Je trojloďová bazilika s polygonálnou svätyňou, sakristiou, dvoma kaplnkami a vstavanou vežou na západnej

strane. Historické dokumenty z roku 1427 uvádzajú, že pôvodný kostol bol súčasťou kláštora radu Cistercitov.

S výstavobou kostola sa začalo zrejme už v 14. storočí, už listiny z roku 1320 uvádzajú, že Bardejov mal mestského

farára. Súčasná podoba baziliky sa začala tvoriť v 15. storočí. Kostol prešiel viacerými prestavbami. Statiku veže

kostola narušilo za toto obdobie viacero požiarov. Preto bola vystavaná zvonica mimo veže a boli do nej premiestnené

zvony. Tá sa však nezachovala. Ani to nepomohlo a veža sa po zemetrasení 29. 1. 1725 a následnej silnej búrke zrútila.

Katastrofálny požiar v roku 1878 zničil zastrešenie kostola. Vnútorné zariadenie našťastie ostalo neporušené

a bazilika bola zreštaurovaná v rokoch 1879-1899 podľa projektov I. Steindla. Bazilika je 50m dlhá a 31m široká.

Veža patrí k najvyšším na Slovensku, má výšku 76m. Je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je zvonica, v ktorej

sú umiestnené 3 zvony - nové: Ján a Urban a pôvodný zvon Signum, vyrobený v roku 1625. Pôvodné zvony

Ján a Urban sú osadené pred bazilikou. Na šiestom poschodí veže je vyhliadka.

V interiéri kostola sa zachovalo 11 gotických krídlových oltárov v pôvodnom usporiadaní, čo je dnes svetovým

unikátom, gotické Pastofórium, mohutná Golgota, bronzová krstiteľnica, patronátne lavice a štallá, luster,

liturgické potreby a mnoho ďalších remeselných diel. Všetky otáre v bazilike sú mimoriadne vzácne. O oltáre

sa v stredoveku starali členovia cechov. O najkrajší a najhonosnejší oltár v chráme - Oltár Narodenia Pána sa

napr. staral cech tkáčov. V tom čase jeden z najbohatších, ročne sa v meste utkalo 250000 lakťov originálneho

plátna nazývaného Bardejovské bakačiny. Neeogotický hlavný oltár baziliky vznikol v roku 1888. Má 17 metrov

a je najvyšším neogotickým oltárom na Slovensku. Oltár je skriňový, pozostáva z predely, hlavnej oltárnej skrine

s dvojitými krídlami a z mohutného štítu, ktorý tvorí: stĺporadie, druhá oltárna skriňa, bočné nadstavby a ústredný

nadstavec štítu. V strede sa nachádza plastika sv. Egídia, po stranách sv. Štefana a sv. Ladislava. Na tabuliach

sú maľby zobrazujúce život sv. Egídia. Autorom malieb je J. Aggházy. Jednou z dominánt baziliky je aj organ z roku

1906 umiestnený na chóre. Svojou funkčnosťou, architektonickým prevedením a mohutnosťou patrí k najkrajším

starobylým umeleckým dielam.

Zvony Ján a Urban

Vo zvonici veže Baziliky minor sv. Egídia sa dnes nachádzajú tri zvony. Pôvodný zvon Signum - oznamovací zvon,

či jednoducho ľudovo nazývaný umieráčik z roku 1625 a nové zvony Ján a Urban, osadené v roku 1995 namiesto

rovnomenných pôvodných, ktoré v roku 1990 praskli. Pôvodné zvony boli osadené pred bazilikou.

Pôvodný gotický zvon Ján pochádza z roku 1486. Staronemecký nápis na tomto zvone prezrádza, že ho na česť božiu

, panny Márie a sv. Egídia zhotovil majster Ján Wagner zo Spišskej Novej Vsi. Zvon má priemer 140 cm, výšku (bez hlavy)

120 cm, hmotnosť 2200 kg. Zvon bol odliaty priamo v Bardejove.

Pôvodný zvon Urban bol odliaty v roku 1584 zo staršieho materiálu zvonolejárom Jánom z Tarnova a jeho synom.

V roku 1655 zvon Urban pukol a neznámy zvonolejár ho prelial do pôvodnej poboby. Priemer zvona je 162 cm, výška

135 cm a hmotnosť 4000 kg.

Mestská radnica

Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra

Alexia. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice

a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej miestnosti. Exteriér vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald.

Radnica bola sídlom mestskej rady. Na radnici sa zachovali dve duté mestské miery, ktorými sa meralo pri predaji

obilie a strukoviny. Na štíte radnice vyniká plastika rytiera Rolanda. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky

predstavujúce remeslá. Pod strieškou renesančného arkiera na východnej strane radnice sú tiež. Je tu aj najkurióznejšia

plastika - predstavuje chlapca s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode tejto plastiky sa

traduje, že bola vytvorená jedným z majstrov pod rúškom noci, pretože radní páni nedodržali dohodu o vyplatenej sume

za prácu. Chlapček na plastike vytŕča holý zadok smerom k domu, v ktorom býval richtár. V súčasnosti slúži radnica na

prezentáciu najhodnotnejších umeleckých exponátov Šarišského múzea - Slobodné kráľovské mesto.

Meštianske domy

Meštianske domy na námestí Bardejova boli väčšinou trojosové dvojpodlažné s obdĺžnikovým pôdorysom. Takmer všetky

domy slúžili aj na obchodné účely, preto prízemím viedla priechodová chodba, z ktorej sa vchádzalo do miestností na prízemí

, na vnútorné schodisko na poschodie a do pivnice. Miestnosti boli radené za sebou, vchody boli zdobené honosnými kamennými

portálmi. Obytné a reprezentačné miestnosti na poschodí mali okná do námestia, do dvora bola orientovaná kuchyňa a izby pre

služobníctvo. Reprezentačné miestnosti domov boli často zdobené kamenárskou a maliarskou výzdobou. Mnohé z meštianskych

domov si dodnes zachovali pôvodný gotický ráz.

K najvzácnejším domom na námestí patrí dom č.13 - "Gantzaugohov" zdobený rokokovou maľbou (dnes sídlo Šarišského múzea)

, dom č.16 - "Mestský dom" s bohato zdobenou fasádou s renesančným portálom a mestským znakom, ktorý bol pôvodne školskou

budovou (dnes sídlo Mestského úradu), meštiansky dom č.26 s rokajovou maľbou z rokov 1760-1770 zobrazujúcou Korunovanie

Panny Márie, dom č.42 - "Vínny dom" s rozsiahlymi vínnymi pivnicami zo 14. storočia, ktoré slúžili ako mestské pivnice. Mesto bolo

v stredoveku také bohaté, že si mohlo dovoliť vlastniť vinice v Tokajskej oblasti. Víno z týchto viníc Bardejov vyvážal do Krakova.

Fortifikačný systém

Fortifikačný systém Bardejova bol jedným z najdokonalejších mestských opevnení v stredoveku u nás. Dnes patrí k najzachovalejším

v Európe. Hradobný systém bol budovaný v troch etapách od roku 1352. Bol vybudovaný hradobný múr s mestskými bránami, ktorý

spevňovali bašty, jeho obranyschopnosť posilňovala vodná priekopa. V druhej etape bol hradobný múr zosilnený murovanou ochodzou

, vybudovala sa predsunutá parkanová línia, rozšírila priekopa a vybudoval vonkajší priekopový múr. Vstupné brány boli chránené padacím

mostom a od 16. storočia aj predsunutým kruhovým predbránim - barbakanom. Boli štyri a každý deň sa do mesta vchádzalo inou, kvôli

zmierneniu možných útokov. O tom, ktorou bránou sa bude vchádzať, sa rozhodovalo až v konkrétny deň. Pôvodne malo mestské opevnenie

18 bášt, dodnes sa ich zachovalo 9 - Hrubá bašta s Malou baštou, Veľká, Červená, Pravouhlá, Renesančná, Školská, Kláštorná, Prašná

a Archívna bašta. Zo štyroch brán sa zachovala Dolná brána, na ktorej bol pôvodný drevený padací most v roku 1821 nahradený dvojoblúkovým

kamenným mostom a časť Hornej brány s barbakánom a päťoblúkovým kamenným mostom.

Obranu každej bašty zabezpečoval istý počet občanov, zvyčajne členov jedného cechu. Velil im člen mestskej rady, ktorý opatroval i kľúče

od bašty, kde bolo uložené strelivo a zbrane. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V roku 1536 podľa archívnych záznamov mal 480 pušiek

, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopií, 160 halapartní a kanóny. Na mesto sa často obracali i panovníci s prosbou o zbrane, strelivo i delostrelcov.

Socha Sv. Floriána

Pred Bazilikou minor Sv. Egídia stojí socha Sv. Floriána, patróna hasičov. Neskorobaroková kamenná socha bola postavená ako spomienka

na požiar, ktorý 27. mája 1774 zničil mestské domy a čiastočne aj baziliku.

Kalvária - Kostol sv. Kríža

Kostol sv. Kríža je postavený v eklektickom historizujúcom slohu s výraznou kresbou fasády. Komplex dopĺňajú kaplnky, ktoré

symbolizujú jednotlivé zastavenia Kristovej krížovej cesty. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1863-1869 zásluhou vtedajšieho

bardejovského farára Eduarda Kacvinského. Kostol je jednoľoďový, dvojvežový. Má len jeden otár, ktorého súčasťou je obraz

Snímanie z kríža, vytvorený v roku 1868 maliarom N. Gavalierom. Široký priestor pred kostolom bol pri výstavbe umelo vytvorený.

Zo západnej strany je podopretý vysokým múrom, v ktorom je vstup do pomerne veľkej podzemnej kaplnky kajúcnice sv. Márie

Magdalény. Výškový rozdiel medzi kostolným platom a kaplnkou je prekonávaný dvojramenným schodiskom. Súčasťou komplexu

je cintorín, na ktorom sú pochované významné osobnosti Bardejova, ako napríklad kňaz a starosta mesta Gejza Žebrácky,

uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a mnohí ďalší.

Chrám sv. Prepodobného Serafína Sarovského

Pravoslávny Chrám svätého Prepodobného Serafína Sarovského dokončili v roku 2006. Je situovaný na Ulici pod Vinbargom.